Vlhké múry nemusia byť vždy spôsobené nešťastnou náhodou – často si ich vznik zapríčiníme sami chybami pri stavbe alebo rekonštrukcii domu. Pritom mnoho takýchto chýb sa dá pri troche pozornosti vopred eliminovať. Ktoré sú najčastejšie stavebné chyby vedúce k vlhnutiu muriva? Pozrime sa na ne krok za krokom, aby sme sa im v budúcnosti dokázali vyhnúť.
1. Chýbajúca alebo zle urobená hydroizolácia základov
Najväčším prehreškom, ktorý takmer zaručene vedie k vlhnutiu stien, je zanedbanie hydroizolácie pri základovej doske. Vodorovná izolácia má oddeľovať murivo od zemnej vlhkosti a zabrániť vode prenikať zo základov do stien. Ak sa však vynechá alebo neodborne zhotoví, zemná vlhkosť začne kapilárne vzlínať do múrov. Táto chyba bola bežná u veľmi starých stavieb, kde izolácia často úplne chýba. Avšak stretnúť sa s ňou môžeme aj pri novších domoch, ak sa počas výstavby podcenila kvalita izolácie. Napríklad poškodené asfaltové pásy, nesprávne napojenie fólií či prepichnutie izolácie pri betonáži – to všetko sú kritické chyby, ktoré umožnia vode dostať sa do konštrukcie. Následky bývajú viditeľné možno až po rokoch, keď sa v interiéri objavia vlhké fľaky pri podlahe, opadávajúca omietka či mapy na sokli domu. Oprava takéhoto stavu je technicky náročná a finančne nákladná, preto je dôležité myslieť na izoláciu už pri stavbe. Kvalitné odizolovanie základov (napríklad viacerými vrstvami asfaltových pásov či fóliou) dokáže efektívne predísť prenikaniu spodnej vody do konštrukcií.
2. Zlá drenáž a odvodnenie okolia domu.
Veľmi častou chybou je podcenenie dažďovej vody a spodnej vody v okolí stavby. Ak sa pri stavbe nezriadi funkčná drenáž okolo základov a terén okolo domu nie je správne vyspádovaný, dažďová voda môže prenikať k základom a tlačiť sa do stien zboku. Nesprávne ukončené alebo upchaté odkvapové rúry často spôsobujú, že voda zo strechy steká priamo k múrom. Taktiež chýbajúce štrkové okapové chodníky okolo domu znamenajú, že odstrekujúca voda z dažďa sa vsakuje hneď pri stene. Všetky tieto nedostatky vedú k tomu, že murivo je dlhodobo vystavené vlhkosti z okolia. Riešením je dbať už pri výstavbe na odvodnenie pozemku – napríklad drenážnymi trubkami pri základoch odviesť vodu do vsakovacej jamy alebo kanalizácie. Taktiež pomáha upraviť terén: chodníky a povrchy pri dome musia byť sklonené od stavby, aby dažďová voda odtekala preč. Častou chybou pri rekonštrukciách je, že ľudia dodatočne navýšia terén (napríklad spevnenou dlažbou) a tento nový povrch zasahuje až nad úroveň pôvodnej izolácie sokla – tým vznikne most pre vlhkosť, kadiaľ voda obchádza hydroizoláciu a dostáva sa do múrov.
Preto treba vždy zachovať odhalenú soklovú časť aspoň 30 cm nad terénom alebo ju dodatočne izolovať. Nepriepustná vrstva na povrchu terénu (napríklad betón pri dome) síce bráni vsakovaniu dažďa, ale ak nie je spádovaná, môže sa voda hromadiť a tlačiť do steny. Dažďovú vodu z odkvapov je ideálne odvádzať podzemným potrubím ďalej od domu. Zanedbanie týchto opatrení patrí medzi časté príčiny vlhnutia, no dá sa mu ľahko predísť správnym projektom. Ak už dom takýto problém má, dodatočne pomôže obkopanie základov, montáž drenáže a izolácia sokla, hoci úplne pôvodnú chybu to už nemusia napraviť.
3. Nekvalitná izolácia strechy a netesnosti.
Vlhkosť do stien sa často dostáva aj zhora – typicky cez zatekajúcu strechu alebo poškodené žľaby. Chyby pri izolácii strechy (či už plochej alebo šikmej) sa skôr či neskôr prejavia vlhkými škvrnami na stropoch a horných častiach stien. Mnoho ľudí tomu spočiatku nevenuje pozornosť, no aj malé zatekanie časom spôsobí veľké škody: voda môže pretekať konštrukciami, narušiť strop a steny a spôsobiť v nich trhliny a plesne. Pri novostavbách je dôležité nepodceniť kvalitné prevedenie strešnej krytiny a všetkých prestupov (komínov, okien) – každá netesnosť je potenciálny prienik vody do muriva. Rovnako tak pri rekonštrukciách starších striech treba dbať na obnovu izolačných vrstiev. Najhoršie je problém ignorovať – ak si všimnete mokré fľaky na povale či v rohoch izieb pri strope, môže ísť o zatekajúcu strechu alebo preplnený žľab. Riešením je okamžitá oprava – výmena poškodených škridiel, oprava hydroizolačnej fólie alebo utesnenie netesností. Tým zabránite, aby voda pokračovala v ceste múrmi nadol. Pri plochých strechách zase nesprávne zhotovená parozábrana môže viesť ku kondenzácii a kvapkaniu vody do interiéru. Aj to je chyba pri rekonštrukciách – použitie nevhodných fólií alebo neodborná montáž strešných vrstiev. Preto strechu vždy zveriť profesionálom.
4. Nevhodné zateplenie a utesnenie bez vetrania.
Modernizácia domu môže paradoxne spôsobiť nový problém s vlhkosťou, ak sa zanedbajú fyzikálne súvislosti. Typickým príkladom je výmena starých okien za nové tesné okná a zateplenie fasády bez zabezpečenia dostatočného vetrania. V minulosti domy „dýchali“ netesnosťami – prirodzene unikal vlhký vzduch. Po rekonštrukcii sa však interiér stáva takmer hermeticky uzavretý. Vlhkosť, ktorú vytvárame bežnými činnosťami (varenie, sprchovanie, sušenie bielizne, dýchanie), potom nemá kam unikať a kondenzuje na najchladnejších miestach – na oknách a často aj na stenách. Výsledkom sú zarosené okná, vlhké kúty miestností a čoskoro aj plesne na povrchu stien. Mnohí považujú kondenzáciu len za „zimný problém“, no plesne, ktoré takto vzniknú, môžu vážne poškodiť zdravie obyvateľov. Chyba nie je v samotnom zateplení či nových oknách – tie naopak pomáhajú s tepelnou pohodou. Problém je podcenenie vetrania. Pri každej významnej rekonštrukcii domu by ste mali myslieť na to, ako zabezpečiť výmenu vzduchu: buď pravidelným intenzívnym vetraním, alebo inštaláciou riadeného vetracieho systému. Niektoré moderné okná majú mikroventiláciu alebo sa dajú doplniť o vetracie štrbiny. Ak sa na to zabudne, nadmerná vlhkosť v dome vedie k roseniu a plesniam, čo však nie je chyba muriva, ale prevádzky domu. Našťastie, riešenie je tu pomerne jednoduché – častejšie vetrať, používať kúpeľňové ventilátory, prípadne si zaobstarať elektrický odvlhčovač. Pri zatepľovaní starého domu sa tiež nesmú zaslepiť pôvodné vetracie otvory (napríklad v sokli alebo pivnici). Staré domy mali často malé prieduchy na cirkuláciu vzduchu, no pri rekonštrukcii fasády ich ľudia niekedy zavrú alebo prekryjú izoláciou. Tým ale zabránia odvetraniu vlhkosti a múry môžu začať vlhnúť odspodu. Preto nezabúdajme – dom musí „dýchať“. Zateplenie treba vždy riešiť spolu s vetraním.
5. Zabudovaná stavebná vlhkosť.
Chybu možno spraviť aj prílišným náhlením sa pri výstavbe alebo rekonštrukcii. Novostavby často trpia tzv. zabudovanou vlhkosťou – počas výstavby sa do muriva a podláh dostane veľké množstvo vody (z betónov, mált, omietok). Ak sa dom dostatočne nevysuší a rýchlo sa uzavrie (osadia sa okná, dvere) a začne sa kúriť, prebytočná stavebná vlhkosť ostane uzamknutá v konštrukciách. Môže sa to prejaviť až po pár mesiacoch bývania – v prvom roku od dokončenia sa často objavujú vlhké mapy v rohoch, orosené okná či zatuchnutý zápach. Nie je to ani tak chyba materiálu, skôr technologická nedisciplinovanosť. Riešením je dopriať novostavbe čas na vyzretie a vysušenie. Počas výstavby dodržať technologické prestávky (napríklad nechať omietky a potery dostatočne vyschnúť pred maľovaním a podlahovinami). Ak ste už nasťahovaní a zistíte, že múry sú vlhké kvôli zabudovanej vlhkosti, nezostáva než trpezlivo vetrať a kúriť, prípadne si pomôcť prenosnými odvlhčovačmi vzduchu. Tiež je vhodné použiť priedušné omietky a nátery (vápenné alebo silikátové), aby steny mohli dýchať a vlhkosť sa postupne uvoľnila. Najhoršie, čo môžete spraviť, je uzavrieť mokrý múr nepriedušnou farbou či obkladom – vlhkosť sa potom časom objaví inde (často hneď nad týmto uzavretým úsekom steny, kde začne odparovať). Ak teda dom „pracuje“ a vysychá, pomôžte mu ventiláciou a neuzatvárajte vlhkosť vnútri stien.
Samozrejme, existuje ešte mnoho ďalších drobných chýb, ktoré môžu viesť k vlhkým stenám – od prasknutých potrubí (náhle lokálne premočené steny) až po nevhodné materiály. Podstatné je uvedomiť si, že vlhkosti v murive treba aktívne predchádzať. Kvalitný projekt, správne technologické postupy a používanie overených stavebných materiálov výrazne znižujú riziko. Ak sa chyby predsa len stanú a múry začnú vlhnúť, netreba váhať s nápravou. Napríklad dodatočné podrezanie domu, cena môže byť výrazný zásah do rozpočtu (stojí stovky až tisíce eur podľa rozsahu prác), nehovoriac o nutnosti obnovy omietok a náterov. Prevencia je vždy lacnejšia: postarať sa o hydroizolácie, odvodnenie aj vetranie už počas stavby. Chyby pri stavbe a rekonštrukcii sa totiž časom vypomstia – vlhké múry znižujú hodnotu nehnuteľnosti a ohrozujú zdravie obyvateľov. Pritom ich príčiny máme často vo vlastných rukách. Poučme sa z uvedených najčastejších chýb a stavajme tak, aby naše domy ostali suché a zdravé.
Na záver treba dodať, že ak už vlhkosť muriva nastane, vždy je na mieste odborná diagnostika. Skúsený sanačný technik odhalí skutočnú príčinu a navrhne vhodné riešenie – či už kombináciu drenáží, izolácie, injektáž domu alebo iných metód. Každý dom je trochu iný a len málo problémov má len jednu príčinu. Odborníci preto často kombinujú viacero opatrení, aby vlhkosť odstránili natrvalo. Napríklad majitelia domov v suchšom regióne si možno mysleli, že ich stavby vlhnúť nebudú, no prax ukazuje opak. Často realizujeme odborné podrezanie domu v Trnave či injektáž na dodatočné odizolovanie starších domov. Nech už bývate kdekoľvek, vyvarujte sa spomenutým chybám a ak vlhkosť predsa udrie, riešte ju čo najskôr a systematicky.
Zdroje:
- Pravda – Šesť príčin vlhkosti v dome
- Urob si sám – Aké sú príčiny vlhnutia muriva a ako ich odstrániť?