Vlhké mapy na stenách pri podlahe vedia majiteľov domov poriadne vystrašiť. Prečo vlastne steny vlhnú práve od podlahy a ako tento problém rozpoznať včas? Najčastejším dôvodom býva tzv. vzlínajúca vlhkosť – čiže voda zo zeme, ktorá sa cez póry stavebných materiálov šplhá nahor do muriva. V starších domoch je to často dôsledok chýbajúcej alebo poškodenej vodorovnej hydroizolácie základov. Murivo jednoducho nasáva vodu z podložia ako špongia, pretože medzi základom a múrom chýba nepriepustná bariéra. Následkom toho začnú spodné časti stien vlhnúť. Tento problém sa najviac týka domov postavených pred desiatkami rokov – v minulosti sa izolácia proti zemnej vlhkosti neriešila vôbec alebo používala menej odolné materiály, ktoré časom degradovali. Voda zo zeme tak môže v stenách vystúpiť prekvapivo vysoko, v niektorých prípadoch až niekoľko metrov. Ak sa vzlínajúca vlhkosť podcení, časom vedie k estetickým aj konštrukčným poškodením stavby a vytvorí prostredie pre nebezpečné plesne.
Ako rozpoznať vzlínajúcu vlhkosť včas?
Spočiatku sa prejavy dajú ľahko prehliadnuť alebo zameniť s inými problémami. Prvým signálom bývajú nenápadné mokré škvrny nízko nad podlahou – často v rohoch miestností či pri sokli. Omietka alebo náter na postihnutom mieste mierne stmavne. Môžete cítiť aj zatuchnutý pach vlhkosti, najmä ak je miestnosť zriedka vetraná. Charakteristickým príznakom vzlínajúcej vlhkosti sú biele výkvety solí na povrchu steny. Tieto tzv. soľné kvety vznikajú kryštalizáciou minerálov z vody a často sa objavujú práve na vlhkých pásoch pri podlahe. V zasolených vlhkých miestach sa po čase môžu začať tvoriť aj plesne – spočiatku malé tmavé bodky, neskôr súvislejšie kolónie na povrchu omietky. Ak problém pokračuje, omietka na spodku steny stratí priľnavosť a začne opadávať spolu s farbou. Na rozdiel od kondenzácie vlhkosti (ktorá spôsobuje plesne hlavne vo vyšších rohoch miestností či na chladných kútoch stien) má vzlínajúca vlhkosť typický prejav v podobe súvislých vlhkých máp od podlahy smerom nahor. Tieto mapy navyše nezmiznú ani počas teplých suchých dní, pretože múr je neustále zásobovaný vodou zo zeme. Vlhká stena pri podlahe zostáva studená na dotyk a suchá nikdy celkom nepreschne.
Včasné rozpoznanie problému je kľúčové, aby sa škody nestihli rozvinúť. Ak spozorujete opakované mokré škvrny pár centimetrov nad podlahou, prípadne belavé výkvety na omietke, netreba čakať, kým sa objavia rozsiahle plesne. Overte najprv, či nejde o iný zdroj vlhkosti – napríklad únik vody z kúrenia alebo kondenzáciu. Pri vzlínajúcej vlhkosti bývajú škvrny najvýraznejšie v spodnej časti steny a často sledujú líniu maltových škár. Môžete si zadovážiť jednoduchý vlhkomer na meranie vlhkosti muriva alebo prizvať odborníka na diagnostiku. Špecialista vie vykonať aj sanačný prieskum – napríklad odkrytím malej časti muriva overí stav starej hydroizolácie, prípadne odoberie vzorky na rozbor vlhkosti a solí. Tak zistí, či vlhnutie spôsobuje vzlínajúca zemná vlhkosť, alebo ide o iný problém.
Keď máte potvrdenú príčinu, môžete cielene zasiahnuť. Riešením vzlínajúcej vlhkosti je dodatočné odizolovanie stien. Moderné metódy sanácie dokážu chýbajúcu hydroizoláciu nahradiť – napríklad chemická injektáž muriva napustí murivo špeciálnou látkou, ktorá vytvorí nepriepustnú clonu a zastaví ďalšie šírenie vody. Inou možnosťou je mechanické podrezanie domu, pri ktorom sa stena postupne prereže a vloží sa nová izolačná fólia. Obe metódy môžu účinne zastaviť vzlínanie vody, dôležité je zvoliť správny postup podľa typu stavby. Napríklad v historických domoch s hrubými kamennými múrmi sa častejšie využíva injektáž, kým v murovaných domoch je obľúbené klasické podrezanie muriva.
Zásah proti vlhkosti by nemal byť odkladaný. Suché murivo je totiž zásadné pre zdravé bývanie aj pre životnosť stavby. Vlhké steny strácajú izolačné schopnosti a výrazne zhoršujú klímu v interiéri – už mierne zvýšená vlhkosť vzduchu (nad cca 60 %) podporuje rast plesní a môže poškodiť zariadenie domu. Preto sa oplatí múry pravidelne kontrolovať a pri podozrivých prejavoch vlhnutia osloviť odborníkov včas. Napríklad v starších častiach Bratislavy, kde mnoho historických domov nemá kvalitné izolácie, je tento problém bežný. Často preto realizujeme podrezanie domu v Bratislave. Vďaka včasnému zásahu – či už formou novej izolácie, injektáže, alebo inej vhodnej sanácie – sa dá predísť rozsiahlemu poškodeniu omietok, hnilobe drevených podláh či zdraviu škodlivému rozšíreniu plesní v dome. Prevencia a včasné riešenie sú vždy jednoduchšie a lacnejšie než odstraňovanie následkov dlhodobého vlhnutia.
Zdroje:
- Baumit.sk – Vlhké steny: Ako sa ich zbaviť navždy
- Pravda (Užitočná príloha) – Šesť príčin vlhkosti v dome. Tu je návod, ako si s ňou poradiť
- Záhrada.sk – Zabráňte vlhnutiu muriva! Čo hovorí norma a aké máte možnosti?